Do roku 2023 bude na trhu práce prevažovať dopyt po špecialistoch – vysokoškolsky vzdelaných ľuďoch, kvalifikovaných pracovníkoch – operátoroch či montéroch strojov a zariadení a operátorov
Oproti roku 2002 klesol počet vysokoškolákov študujúcich technické smery asi o 10 percent. Naopak, stúpol počet tých, ktorí študujú spoločenské vedy. Povedala to na piatkovom trnavskom seminári ministerstva práce na tému Uplatnenie absolventov a trendy na trhu práce Lucia Dítětová zo spoločnosti Trexima.
„Až 63 percent absolventov stredných škôl nepracuje vo vyštudovanom odbore. Pri vysokoškolákoch to je 54 percent,“ dodala Dítětová.
Prebytok pracovníkov v cestovnom ruchu
Do roku 2023 bude na trhu práce prevažovať dopyt po špecialistoch – vysokoškolsky vzdelaných ľuďoch, kvalifikovaných pracovníkoch – operátoroch či montéroch strojov a zariadení a operátorov. „V najbližších rokoch nám budú chýbať napríklad absolventi strojárskych odborov. Naopak, pracovníkov v cestovnom ruchu bude prebytok a budú mať problém zamestnať sa. Čo sa týka absolventov vysokých škôl, chýbať budú špecialisti v oblasti IT či účtovníctva,“ uviedla Dítětová.
Prebytok bude absolventov v odboroch podniková ekonomika či manažment obchodu. V každom kraji pôjde o prebytok asi tisíc ľudí. Viac ako 500 ľudí bude navyše v odboroch žurnalistika a masmediálne štúdiá.
Ťažko sa hľadá uplatnenie v manažmente cestovného ruchu
Ako povedala Tatiana Gálffyová zo spoločnosti Trexima, 91 percent vysokoškolákov chce pracovať vo vyštudovanom odbore. Pri stredoškolákoch to je 70 percent. „Vysokoškoláci, ktorí vyštudovali v oblasti všeobecného lekárstva, logopédie či psychológie, v 80 až 90 percentách prípadoch naozaj v tomto odbore pracujú. Pri stredoškolákoch ide o odbory fyzioterapeut, všeobecná sestra či laborant,“ dodala Gálffyová.
Najmenej absolventov vysokých škôl pracuje v odboroch cestovný ruch, filozofia či sociológia. Stredoškoláci ťažko hľadajú uplatnenie v odboroch manažment cestovného ruchu, hotelová akadémia alebo vidiecka turistika.