V praxi chýbajú hlavne absolventi IT, technických, inžinierskych a sčasti prírodovedných smerov, mohol by to vyriešiť študijný program profesijne orientovaný bakalár
Potreba užšieho prepojenia vysokoškolského štúdia s praxou je na Slovensku akútna. Až 57 percent absolventov vysokých škôl nepracuje vo vyštudovanom odbore a 35 percent absolventov pracuje aj napriek univerzitnému vzdelaniu na stredoškolských pozíciách.
Univerzity a vysoké školy by mali byť v každej krajine prínosom pre konkurencieschopnosť krajiny. Slovensko tu výrazne zaostáva. V celosvetovo uznávaných rebríčkov sa umiestňujeme na konci rebríčka rozvinutých krajín OECD pred Tureckom, Gréckom a Rumunskom. Na najvyšších priečkach svetových rebríčkov univerzít máme najmenej zastúpení v rámci krajín V4. Napríklad v rebríčku The New Europe máme tri univerzity, kým Česko trinásť, Poľsko dvanásť a Maďarsko sedem.
Pri hodnotení kompetencií podľa vzdelania slovenskí bakalári aj magistri do 35 rokov dosahujú v testovaní PISA v porovnaní s vyspelými krajinami horšie výsledky. Pravdepodobne aj tieto dôvody prispievajú k tomu, že slovenskí študenti čoraz viac uvažujú o štúdiu v zahraničí.
Rozhodnutie odísť študovať do zahraničia
Po ukončení strednej školy odchádza študovať do zahraničia 15 percent maturantov. Alarmujúci je tiež fakt, že podľa prieskumu Centra Edukačného manažmentu Fakulty manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave by sa pri opätovnej možnosti výberu vysokej školy rozhodlo 40 percent vysokoškolákov pre zahraničné štúdium. „Dôvodov je viac. Naše vysoké školy sú výrazne podfinancované. Platy pedagógov sú nízke a výdavky na vysoké školstvo ako proporcia HDP rastú pomaly. Vysoké školstvo funguje ako veľmi izolovaný systém, bez silných väzieb na externých partnerov v spoločnosti či zahraničí. Okrem toho máme zle nastavenú kvalifikačnú štruktúru,“ povedal Peter Obdržálek z centra.
Podľa Obdržálka v praxi chýbajú hlavne absolventi IT, technických, inžinierskych a sčasti prírodovedných smerov. To by mohol vyriešiť profesijne orientovaný bakalár po ktorom firmy na Slovensku volajú stále viac. „Firmy indikujú aj potrebu profesijne orientovaných bakalárov a sú pripravené participovať na tvorbe a príprave vysokoškolských programov,“ dodal.
Profesijný bakalár na Strojníckej fakulte STU
Profesijný bakalár je odbor, v ktorom ide už počas štúdia o úzke prepojenie teórie s praxou. Kým štúdium klasického bakalára trvá tri roky, profesijne orientovaný by mal mať štvorročné štúdium s nadštandardnou dĺžkou praxe priamo v podniku podľa výberu študenta.
Do svojho programu zaradila odbor profesijný bakalár napríklad Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Prvých 22 študentov začalo v profesijne orientovanom bakalárovi na fakulte študovať v odbore automobily a mobilné pracovné stroje v septembri. Fakulta začala spoluprácu so spoločnosťou Volkswagen Slovakia. „Vnímame potrebu technicky zdatných absolventov vysokých škôl, ktorí disponujú aj nevyhnutnými jazykovými znalosťami. Veľkým benefitom programu je, že absolventi budú zorientovaní v procesoch našej spoločnosti už počas štúdia,“ povedala vedúca oddelenia Duálne vzdelávanie Volkswagen Slovakia Renáta Valeková.
Strojnícka fakulta STU ako prvá dostala 15. septembra potvrdenie od ministerky školstva Martiny Lubyovej, že študijný program profesijne orientovaný bakalár dostal akreditáciu.
Podľa dekana fakulty Ľubomíra Šooša treba motivovať maturantov, aby si vybrali pre svoje ďalšie štúdium tento odbor. „Musíme ich motivovať tým, že na strane priemyslu vytvoríme pre nich vhodné podmienky. Napríklad, že po škole im bude ponúknutá práca,“ vysvetlil Šooš.
V Operačnom programe Ľudské zdroje pripravuje ministerstvo školstva výzvu na prepojenie teórie s praxou, budú tu zahrnutí aj profesijne orientovaní bakalári.